ČLÁNKY

KONTAKTY
    mobil: 0948 521 717
    e-mail: infonaturaevita.sk
INFORMÁCIE
ČLÁNKY

Jedovate plienky

Trusted Shop (AmazingClock.Biz Replica Watches Shop),10 Years Manufacture Of 1:1 Quality swiss replica watches Experience.

Je bezne vidiet babatko zabalene do jednorazovych plienok. Naopak, pohlad na dieta s riadnymi textilnymi plienkami u mnohych pravdepodobne vzbudi pocudovanie. Hlavnym dovodom pre pouzivanie jednorazoviek u zaneprazdnenych a jednoducho zmyslajucich rodicov je pohodlie. Medzi rodicmi, ktori sa o veci zaujimaju detailnejsie, sa coraz viac diskutuje o navrate k povodnym plienkam.

Dovodov je viac. Medzi nimi je na prvom mieste fakt, ze jednorazove plienky su vyrabane z ropy a inych toxickych materialov, ktore neodvratitelne (aj ked sa samozrejme mnohi proponenti a najma vyrobcovia/distributori snazia tieto fakty vyvratit) zanechavaju na dietati svoju chemicku pecat a nasledky na zdravi. Dalsimi dovodmi moze byt cena jednorazovych plienok a vplyv na zivotne prostredie.

Pred tym, ako sa blizsie pozrieme na vplych jednorazoviek na zdravie, spomenme co-to o inom. Rodicia na jednorazovky minu mesacne priemerne 50 Eur. Pri zakupeni a prani serie riadnych textilnych plienok (pricom nie je potreba kupovat cele plienky, ale casto stacia viacere vymenitelne vlozky) sa cena moze pohybovat od 15 do 30 Eur. Cenu prania riadnych plienok je mozne podstatne znizit odmietnutim toxickych a drahych konvencnych praskov ale namiesto nich novymi technologiami, ako napr Paracie gulicky (napr Ecoballs 1000), kde sa cena za jedo pranie moze znizit z 70 centov na 5 az 10 centov!

Co sa tyka environmentalnej stranky, na vyrobu jednej jednorazovej plienky je potrebny asi pohar ropy. Jedno dieta spotrebuje pocas celej svojej “plienkovej cesty” od 5000 do 10000 plienok a teda “spali” aj 50000 poharov ropy (Vidite, aj ludia idu na benzin). Len v samotnych USA sa rocne spotrebuje 18 miliard jednorazovych plienok, ktore nielenze skoncia na smetisku, ale su vyrobene zo 100.000 ton plastu (ropa) a 80.0000 ton dreva.

Inym, menej znamym, ale velmi realnym environmentalnym problemom je fakt ze jednorazovky koncia v odpadkovych kosoch spolu so stolicou dietata, kedze malokomu sa chce plienky pred vyhodenim ocistit a stolicu vyhodit tam, kam patri – do zachodovej misy. Vsimli ste si niekdey upozornenie na zadnej strane obalu plienok, kde sa pise, ako sa maju vyhadzovat? Nad mnozenim bakterii a virusov z plienok v kosoch sa vsak malokto zamysla.

 

Vplyv na zdravie babatka


Z hladiska zdravia sa casto hovori o dioxine a polyakrylate sodnom, oboch velmi toxickych latkach.

V jednorazovych plienkach sa nachadzaju pozostatky roznych chemickych substancii, ktore pochadzaju z vyroby papiera a plastov a navyse z chemikalii do nich pridanych.

 

Super biele a toxicke jednorazovky

V clanku ‘The Diaper Drama’ (slov Plienkova drama) , Heather L. Sanders,

zakladatelka American Cloth Diaper Association (Asociacia textilnych plienok) pojednava, ze pocas bieliaceho procesu, ktorym sa vyrobcovia snazia vyrobit super biele plienky, tieto prechadzaju chemikaliami ako dioxin a furan (organochloriny), ktore su extremne vytrvale a toxicke (1).

EPA (Urad ochrany zivotneho prostredia) vo svojom zozname chemikalii zahrna dioxiny medzi mozne karcinogeny, sposobujuce aj nerakovinove ochorenia u zvierat a ludi, vratane hormonalnych zmien, zmien vyvoja plodu, znizenej reprodukcie a znizenej imunity (2).

Jonathan Campbell, zdravotnicky konzultant v Bostone na svojej webovej stranke pise, ze “dioxiny su najviac toxickymi substanciami hned po radioaktivnych materialoch” (3).

Dioxiny a furany su tiez spojene s mentalnymi retardaciami, autizmom, defektami plodu, znizenou laktaciou a chorobami ako cukrovka a endometrioza (4).

V roku 2000 Greenpeace vykonal test, ktory v mnohych jednorazovych plienkach odhalil hormonalny narusitel TBT (5). Vyrobcovia ani len nevyvynuli ziadnu snahu o zistenie povodu kontaminacie.

Super-absorbcne latky a respiratorne ochorenia


Polyakrylat sodny (SAP) je dalsou nebezpecnou zlozkou v jednorazovych plienkach a plni funkciu super vstrebatelnosti. Do plienok je pridany vo forme prasku, ktory sa po kontakte s tekutinou zmeni na gel (6). V roku bola tato substancia v USA zakazana po tom, ako bolo zistene ze sposobuje syndrom toxickeho soku.

Wayne Goates v clanku “Superabsorbers” tvrdi ze samotny SAP nie je tak toxicky ako jeho vdychnutie alebo kontakt z ocami. Medzi niektore vazne reakcie preto patria aj respiracne poruchy. Su iste dokazy o tom, ze pracovnici v tovarniach vyrabajucich SAP trpia zvysenym poctom poskodenia zenskych organov, unavou, stratou hmotnosti a napriek tymto faktom neexistuju ziadne materialy ktore by sa zameriavali na dlhodoby efekt tejto latky na detske genitalie (7). Vsetky jednorazove plienky obsahuju SAP, dokonca aj takzvane “ekologicke” (8).

 

Plienkove vyrazky

SAP a ine chemicke kontaminanty stoja za dramatickym zvysenim vyskytu vyrazok. V roku 1955, ked sa pouzivali len textilne plienky, bol vyskyt vyrazok u batoliat len 7.1%, pricom v roku 1991 precento stuplo na neuveritelnych 78 (9) a podla inej studie na 61% (10).

Superabsorbcna vlastnost plienok totiz sposobuje to, ze je vstrebavany nielen moc kojenca ale aj prirodzane vlaha koze, co sposobuje vysusanie a problemy s tym spojene. Podla Journal of Paediatrics, 54 % mesacnych novorodencov trpi plienkovymi vyrazkami a 16 % novorodencov trpi vaznejsou formu vyrazok.

Podla studie z roku 1999 monitorovane mysi, ktore boli vystavene vyparom z 2-3 plienok, neskor trpeli znizenou funkciou pluc a preukazovali symptomy astmy. U mysi, ktore dychali vypary z textilnych plienok sa ziadne podobne tazkosti neprejavili. Studia uzavrela, ze “Jednorazove plienky maju byt povazovane za jeden z faktorov, ktore mozu vyvolat astmaticky stav” (11).

Dalsou zlozkou plienok je vata vyrobena z bavlny, ktora sa pestuje v intenzivnom polnohospodarstve pomocou mnohych pesticidov za ucelom maximalnej produkcie. Je velmi obtiazne (nemozne) sa tychto pesticidov zbavit a preto je idealne pre dieta zabzpecit plienky z bio-bavlny (12).

 

Jednorazovky a riziko sterility


Dalsim problemom dlhodobeho pouzivania jednorazoviek je, ze okrem trvalo zvyysenej teploty v oblasti genitalii zabranuju ich spravnemu vyvoju, co moze neskorsom veku viest k sterilite a zvysene je aj riziko rakoviny semenikov (15).


Odporucanie Kampane za pravdu v medicine

Pouzivajte tradicne textilne (idealne vyrobene z bio materialu ak je mozne) plienky.

Pouzivajte jadnorazovky len v nevyhnutnom pripade, a pokial mozno, ekologicke.

Pre zvysenie pohodlia u latkovych plienok si zadovazte vacsie mnozstvo vymenitelnych vloziek, ktore sa lahko cistia a peru a z ktorych sa stolica lahko odstranuje do zachodovej misy.

Za ucelom usetrenia penazi perte co najvacsie mnozstvo latkovych plienok sucasne a pouzivajte nove, netoxicke a velmi lacne technologie prania, napr. Ecoballs 1000 s kyslikom v prasku).

Naucte sa umeniu rozpoznat znamenia, ktore diate vydava, ked potrebuje vylucovat. Ak budete uspesna/y, mozete dosiahnut aj to, ze za cely den bude potrebna len jedna vymena plienky. Pri ignorovani tychto znameni ich dieta zakratko prestane vydavat.

Napísal damian  
Saturday, 28 May 2011

 


Zdroje

1. Sanders, Heather L. The Diaper Drama. Scene3: Clot Diapers and Your Child’s Health. Oct. 31, 2008 www. thediaperhyena/diaper_drama.htm

2. Dioxins and Furans. www.epa.gov. Nov. 11, 2008 www.epa.gov/pbt/pubs/dioxins.htm

3. Campbell, Jonathan. Personal Page. Toxic Alert. Nov. 11, 2008 http://www.cqs.com/ edioxin.htm

4. Greenpeace. No date. Deadly Dioxin Facts. [Online] www.greenpeace.org.nz/toxics-map/deadly.htm

5. Green Peace Press Release. May 15, 2000. Oct. 12, 2008 archive.greenpeace. o rg/pre r el eases/

toxics/2000may152.html

6. Goates, Wayne. Geocities.com/CapeCanveral/ Cockpit/8107/superabsorbers.html?20083

7. Scary ’Sposies: The Real Dangers of Disposable Nappies.

www.babiesnappies.co.uk Nov.12, 2008 www.babiesnappies.co.uk/scary-sposies/

8. Mullen August, Angelina. Diaper Rash: Comparing Diaper Choices. www.realdiaperassociation.org August 2005. [Article from the Real Diaper Association Quarterly  Newsletter] Nov. 12, 2008 www.realdiaperassociation. org/real-diaper-news/quarterly_ article_mullen_diaperrash- comparing-diaperchoices. htm

9. Becker, Kim. Why Use Cloth Diapers? Nov. 2003 www.thebabymarketplace.com/whyuseclothdiapers.pdf

10. The Landbank Consultancy Limited. A Review of Proctor & Gamble’s Environmental Balances for Disposable and Re-useable Nappies. July 1991.

11. Anderson RC, Anderson JH. Acute respiratory effects of

diaper emissions. Archive of Environmental Health 54(5): 353—8 Sep-Oct99. Nov. 11, 2008 www.mindfully.org/ Plastic/Diaper-Emissions-Asthma.htm

12. Problems with Conventional Cotton Production.www.PANNA.org. Nov. 12, 2008 www.panna.org/files/ conventionalCotton.dv.html

13. Mock, Judy, et al. Laundering Pesticide-Soiled Clothing.www.cdc.gov. National Ag Safety Data Base, North Carolina Cooperative Extension Service. Nov. 12, 2008 www.cdc.gov/nasd/docs/d000701-d000800/d000747/d000747.html

14. Rauch, Molly, et al.Diapers. www.TheGreen-Guide.com. June 6, 2006.Nov. 4, 2008.www.thegreenguide.com/reports/product.mhtml?id=45

15. Schorr, Melisa. InfertilityAttributed to Diaper Use.www.abcnew.go.com. Sept. 25, 2008 [Accessed 12 Nov.2008] abcnews.go.com/Health/story?id=117939&page=1

 

 

AKCIOVÁ PONUKA
NAJPREDÁVANEJŠIE
E-shop|Pre predajcov|Najčastejšie otázky|Obchodné podmienky|Odkazy a linky|Kontakty
Realizácia 2009 © GRAND-STUDIO - tvorba web stránok a počítačová grafika